navigationbar

sobota, 28. februára 2015

Všetko najdomkovatejšie!


Už je to tak (vlak rychlovlak přijíždí do stanice), prišla som o najkrajšie možné číslice v mojom veku. Nikdy v živote si už do kolónky vek nebudem môcť napísať toľko dvojek ako uplynulý rok. Niežeby som bola pesimista, ale dožiť sa 122 rokov je celkom veľká challenge aj na mňa, čo som si na semester nacápala predmety za 50 kreditov. Našťastie, väčšinou musí človek vypisovať do milióna formulárov dátum narodenia a tam mi tých dvojek ostane vždy dosť. Lebo inokedy ako 20. 2. 1992 sa už nenarodím. Mať 23 rokov je však stále fajn, lebo zatiaľ nemám komplexy z toho, aká som strašne stará. Jediné, čo ma na tom trochu štve je to, že už si nemôžem pod stromček alebo na narodky vypýtať Barbie dom. To by som si ho musela kúpiť sama a ISIC v hračkárstvach zatiaľ neberú.

Mám pocit, že čím som staršia, tým čas letí oveľa rýchlejšie. Hlavne teda u nás na byte v kuchyni, kde hodiny tikajú asi tak 5x rýchlejšie než všetky ostatné hodiny sveta. Ale keď som bola malá, tak sa vždy všetko strašne vlieklo, najväčšie životné míľniky pre mňa boli každoročne Vianoce, narodky, školský výlet, prázdniny a zase Vianoce. Teraz si tak nejak nestíham uvedomovať ani len to, že už je koniec februára a keď si to už uvedomím, tak bude prvý máj, čo znamená, že ešte mesiac a pol roka je v čudu. Čo však neznamená, že by sa toho za ten rok veľa nestalo, práve naopak. Takže, keď som mala 22 rokov:

Oslavovala som to tak dlho, že z domu som odchádzala o druhej poobede a vrátila som a o šiestej večer. Na druhý deň. Pri všetkej slušnosti! Ešte aj obed som navarila tam, kde som prespala.

Vypila som najviac pomarančového džúsu a zjedla najviac cestovín s rajčinovou omáčkou za celý svoj život a čokoládových guličiek s mliekom. Tiež som jakživ nezjedla viac opekaného pečiva s rajčinovým pestom a rôznych panini a paninioidných zapekancov. Ono keď sa človek musí sústrediť na akademickú činnosť, tak akákoľvek fantázia pri varení ide bokom.


Strávila som rekordne málo dní v škole. Až 4! Z toho 3 boli pred dvoma týždňami a ten štvrtý boli štátnice. Vďakabohu za to, že som za 5 semestrov nazbierala toľko kreditov, že som ten posledný nemusela mať školu.

Zato som strávila rekordne veľa času v knižnici. Asi tak tri mesiace, dňom aj nocou, prichádzala som keď otvárali a odchádzala keď zatvárali, pol kráľovstva som nechala v automate na kávu a druhú polovicu vedľa v Bille na bagetách a iných nezdravých potravinách. Lebo čas sú peniaze a peniaze sú čas. Keď potrebujem napísať päť strán bakalárky a naučiť sa 10 štátnicových okruhov, vtedy je aj studená bageta za 50 korún dobrá.

Získala som prvý titul v živote, ktorý si nikde nepíšem, lebo je mi to blbé. Ale cesta za ním bola dobrodružstvo! Hlavne vo chvíľach, kedy mi Word robil zlobu a nesprával sa ako všetky ostatné slušné Wordy. Lebo keď má človek napísanú bakalárku, krásne naformátovanú a nachystanú na odovzdanie do systému a zrazu sa tam len tak mírnix-dírnix na random mieste zjaví čistá strana, s ktorou nejde po troch miliónoch pokusov ani hnúť... Vedel potešiť.

Mala som dva rôzne ISIC-y a bez akéhokoľvek ISICu som bola 8 mesiacov - takmer na hodinu presne. Čo sa rovná osem mesiacov drahého gyrosu, drahých lístkov na autobus a vlastne drahého všetkého, ale hlavne teda toho gyrosu.


Kreslila som všelijaké podivné obrázky, nazbierala som 3352 bodov na Duolingo, zažila som 9 najlepších ciest autobusom, naučila som sa hrať Minion Rush a dostala som svoju prvú NERF kamošku. Už s ňou viem aj sprej na skrinke trafiť! Z troch metrov.


Bola som v najlepšom Londýne zo všetkých Londýnov na tomto svete. Aha!

Prečítala som asi 5 alebo 6 knižiek (a ani jedna z nich nie je z fotky). Ale úspech je, že som ich viac prečítala než kúpila. Väčšinou poskupujem všetko, čo sa mi páči a potom to dĺĺĺho stojí v poličke, takže musím čítať ako o život, aby som si mohla s čistým svedomím kúpiť nejakú ďalšiu. Inak si ju kúpim s výčitkami.


Vytvorila som krásny domov pre týchto miláčikov. Síce sa na mňa nepozerajú psími očami, ale majú svoj vlastný košík, prípadne miesto v taške, oni venčia mňa, väčšinu z nich na sebe cítim a robia ma mi deň krajším. Lebo sa môžem pozrieť do zrkadla a nebojím sa.


Tento rok som oslavovala o poznanie menej ako ten minulý. Kúpila som si štvrť kila Jelly Belly, ktoré sme spráskali v kine na Kingsmanovi. A Kingsman je fakt super film. Je tam Colin Firth a Londýn a vlastne všetko to bolo strašne super. Miestami mi až slzy tiekli od smiechu. Na to rozhodne treba ísť. Ja rozmýšľam, že pôjdem ešte raz! :D



6 komentárov :

  1. Ahoj:-) Tak to ti přeji opožděně všechno nejlepší !!! Ať se ti daří, jak v životě, tak i tady na blogu:-)
    A neboj.. 23 je taky krásné číslo !!!
    Moc se mi líbí zpracování tohoto článku. A celkově máš moc pěkný blog!
    http://daphneroos.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherné fotky! A ten čas fakt strašne rýchlo letí, ale aj 23 rokov je fajn.... a Kingsman je proste dokonalý, tiež naňho pôjdem asi ešte raz :D
    Krásny víkend!
    GlitterCircus

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Happy B-day too , krásne fotky dost dobrý článok :D
    http://teenmumy.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krásne fotky :) A aj článok ... Všetko najlepšie :)

    www.korytna.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak to byly určitě hodně náročné, ale také hodně úspěšní dny/týdny/měsíce ;)
    Všechno nejlepší a gratuluji k titulu :))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. myslím, že 23 je nádherný věk:) rozhodně nemusíš mít ještě hodně dlouho komplexy ze stáří:D:) hrozně mě baví tvoje články, hned si tě přidávám a budu se snažit číst pravidělně:)) at se ti tento rok opět daří:))

    OdpovedaťOdstrániť