navigationbar

streda 26. novembra 2014

Vyšné Londýnovice na Temžou


Alebo teda Londýn. Do Londýna som sa zamilovala, keď som videla tento klip od Blue. Mala som 12 rokov, bola som zamilovaná do Leeho a potrebovala som sa zaňho vydať. Potom som vytriezvela. Do Londýna som však aj tak strašne chcela ísť, lebo medzitým som chytila tú svoju britofíliu a všetko s tým spojené. Intenzívne som sa pokúšala dostať do tých britských končín pred dvoma rokmi, pozvláčala som domov z knižnice všetky možné knižky a mapy Londýna, urobila som plán, rozpočet, akurát sme sa nejako nemohli dohodnúť na termíne a počte, takže to padlo. No a tieto prázdniny som si tak v nedeľu ráno ležala v obývačke na gauči, pozerala nejaký divný český film, v ktorom sa z ničoho nič zjavil Londýn a ja som rozmýšľala, že ktovie kedy sa tam dostanem. No a o dva dni som už mala kúpené lístky.
Londýn je asi TAAAAAKTO ďaleko a z našich zemepisných šírok sa tam najčastejšie chodí lietadlom. My sme ale jedinci, ktorí sa vyžívajú v sebatrýznení a preto sme sa rozhodli trieskať sa tam autobusom. Okrem toho tie lístky boli superlacné, lietadlo nelieta popod Lamánš a cesta trvala len 24 hodín. Vlastne 25, časový posun, že? A to je celkom v pohode, aj keď kto nešiel 30 hodín busom na Thassos (pričom 8 hodín zabralo blúdenie bulharskými osadami ako napríklad Rudozem), nepochopí. Ale to je iný príbeh. Ona tá cesta v konečnom dôsledku nebola vôbec zlá, lebo sme šli cez nočný Luxemburg, Brusel a Eurotunelom na ostrovy. To som nadšene vypisovala smsky spod mora. A keď sme sa kolesami dotkli matičky Británie a zaradili sa na ľavú stranu - no nikdy dovtedy som nezažila nič britskejšie. A potom to prišlo - prvý doubledecker, prvý taxík, prvá telefónna búdka, prvá Temža, prvý Londýn...


Londýn je najskvelejší Londýn na celom šírom svete. Lepšieho Londýna na svete už niet. Prvý intenzívny zážitok bol moment, keď sme si v Sainsbury's kúpili tri (alebo dve) krabice tarts a pri Temži sme sa do nich pustili. V ten moment mi bolo trochu šumafuk, že kdesi okolo bola nejaká Temža, nejaké Battersea a že sme v nejakom Westminstri, lebo tie tarts, to bolo niečo nadpozemské, podpozemské, nebesky pekné a pekelne dobré. To sa človek v momente ocitol na lúke, kde svietia všetky slnká sveta, v tráve nie sú hady, takže po tej lúke môže behať bosý a jazdiť na jednorožcovi okolo dúhy snažiac sa nenapichnúť na roh Chrisa Martina spievajúceho Paradise... No a potom som to dojedla.


V Londýne sú tiež skvelí ľudia. Jednak vedia po anglicky, takže sa mi nestalo to, čo v Paríži, že slečna v mekáči na Champs-Élysées nevedela ani ceknúť po anglicky a nerozumela, keď som si pýtala "fruit salad" - takže mi ukazovala obrázky a ja som len hovorila oui a non a nakoniec som aj tak dostala jahodový milkshake. Aj keď je fakt, že v Subway na Victorii to bol celkom adrenalín pri jednom šuhajovi, ktorý si brblal popod fúzy a ešte bol celkom ďaleko kvôli tomu megapultu, za ktorým stál. To som len čakala, čo všetko si v tom sendviči nakoniec nájdem. Inak sú väčšinou strašne milí a ten prízvuk, ach. Vybozkávala by som každého, kto na mňa prehovoril! A aj ten galgan a trhan, čo do mňa v metre trošku drgol sa mi za to s úsmevom ospravedlnil!



Že v Londýne neradno piť pivo sme zistili už v prvom podniku. Bolo to niečo medzi malým a veľkým pivom a stálo 4 a pol libry. A že to nebol vôbec nejaký nóbl podnik, ale prvá diera, čo sme zbadali. Pre porovnanie, v Brne by za tú cenu boli 4 veľké pivá. Ale ja som mala svoj kýbel kávy, ktorý stál krásne 2 libry, takže som sa ostatným len škodoradostne posmievala.



Zmeškala som Rokfortský expres len o štyri dni a jednu hodinu. A potom som sa stratila na King's Cross, pretože som si ešte fotila nástupišťa, potom som išla za svojimi a zasekla som sa v turnikete. Ešte sme nemali úplne vybehané lístky a občas v tých turniketoch robili zlobu. No a kým prišiel ujo Cezturniketpúšťač, môj kmeň bol preč, všade okolo milión ľudí a Rokfortský expres už skoro týždeň fuč. Ale cítila som sa ako Harry Potter v dvojke, keď sa nedostal cez stenu na nástupište. Aj som rozmýšľala štýlom "what would Harry Potter do?"a potom som si spomenula, že lietajúce auto som nechala doma. A hneď na to som zbadala zvoj zvyšok, ktorý práve zistil, že ma nemá. Takže žiadna dráma sa nekonala. Ale mohlo to byť super. Mohla som tam ostať navždy!




Zistila som, že pokiaľ sa človek-turista oblečie ako neturista, zastavujú ho turisti a pýtajú sa na cestu. No, verím, že tá pani do toho Buckinghamského paláca trafila. Lebo ani my sme nemali potuchy, kam ísť, ale keď tam si všetci tak pomáhajú, chceli sme aj my.

S vidinou dobrého vydaja, veľkého vena a doživotného počúvania hlasu (a prízvuku!) Benedicta Cumberbatcha som sa vydala na North Gower Street na vohľady (kto pozná Sherlocka, vie). Akurát Šerločisko nebolo doma.

Turnikety londýnskeho metra sú zrádne a keď sa človeku už teda otvoria, musí mať nacvičený presný spôsob, ako cez ne prebiehať. Raz som išla inak a kruto sa mi to vypomstilo. Jedna taška cez plece plná foťáku, dáždnika a všakovakých iných ukrutne potrebných vecí, v ruke taška s dvoma policajnými prilbami pre synovcov a v ďalšej ruke lístok. Svoju tašku som prehodila za seba, prilby pre miláčikov jakožto najdôležitejší artefakt dopredu -> prilby prešli, ja som prešla a z tašky len polovica. Tá druhá ostala pricviknutá v turnikete, nešlo s ňou vôbec hýbať, márne som sa ho snažila pretlačiť a do toho to celé nahlas pípalo a blikalo na červeno a cítila som sa ako nejaký terorista. Nakoniec to kamarát pretlačil, tašku som vytiahla a tŕpla som, či ešte mám foťak. Mala som - živý, zdravý a nerozpučený.


Neradno sa riadiť hesla "v Londýne sa stratiť nedá", lebo sa dá. My sme sa nejakým nedopatrením dostali na ulicu, kde sa narodila samotná kráľovná. Čo sme, samozrejme, zistili až mesiac po. Na druhej strane, videli sme toľko Londýna, že až. Aj Ramsyho reštauráciu!


Čerešničkou na torte bola cesta späť. Ja som si ako doklady brala aj pas, aj občiansky. Ale ešte ten starý veľký formát občianskeho. Už cestou tam sa ujovia colníci tvárili akoby videli nadpozemské zjavenie, skúmali to svojimi špeciálnymi lupami, ale vždy ho bez problémov vrátili a mňa pustili. Cestou domov do busu nabehla francúzska tetuška colníčka, občiansky som jej podala, ona si ho obzrela očami, žiadnou lupou, podozrivo sa na mňa pozrela a spýtala sa ma "Ďiď ju... kat zis?" A ja na ňu prekvapene "noooouu" aj keď som si ho pred tými siedmimi rokmi fakt obstrihla, ale len to lamino a aj to len trošinku, lebo sa mi nezmestil do peňaženky, inak je úplne v poriadku a zažil už nespočet kontrol a nikdy nikto to neriešil (alebo nezbadal). No a tetuška na mňa, že či rily nou a ja, že naozaj netuším, čo sa s tým mohlo stať. V duchu som ešte rozmýšľala, či nezačnem hovoriť, že na Slovensku také máme alebo že to musel robiť nejaký diletant, ale tak mi redlo pri pohľade na ňu, že som sa len tvárila ukrutne prekvapene. Už som sa videla kdesi na záchytke so suchým chlebom a hnusnou dekou, čo vyzerá ako handra na podlahu. Vtom mi napadlo ukázať jej pas, takže opäť si ma podozrivo prezrela, vrátila mi ho, že teda je to v poriadku a prstami stále hrozivo strihala vo vzduchu a splietala čosi o počítači a zase strihala no a bolo to desivé. Potom nás cestou zastavila ešte jedna kontrola a zaprisahala som sa, že občiansky už ukazovať nebudem ale medzičasom som si to rozmyslela s tým, že skúsim čo na to povie. A bol v poriadku? Bol.






11 komentárov :

  1. pekne fotky:) hmm a ty fruit tarts:P

    OdpovedaťOdstrániť
  2. čože <3 už na začiatku, že londýn, hmn to bude fajn. ale je to viac než fajn, úplne skvele napísané, mega fotky! akurát prednedávnom sme s priateľom fantazirovali, že čo keby oslávime silvester v londýne. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakovala! :) Ak vážne premýšľate nad tým Londýnom, tak fakt odporúčam, ja by som sa tam hneď vrátila. Navždy! :)

      Odstrániť
  3. ♥ krásný fotky. ach hned bych se tam vrátila

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Úžasné fotky já bych se do Londýna taky rada někdy vydala :)
    majdahlavackova.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja Londyn zboznujem :) takze teraz v dobrom zavidim :)

    Posledne dni giveaway o Bioderma balicek, stylove hodinky a 50€ voucher, tu: http://biancaprincipessa.blogspot.sk/2014/11/mega-naj-naj-giveaway.html

    OdpovedaťOdstrániť
  6. V Londýně jsem byla v 6.třídě na základce,a to jsem z toho tak nějak neměla ještě rozum a nevážila jsem si toho že jsem tam. Památky jsme prolétli letem světem s jednou fakt divnou průvodkyní,no uplně katastrofa. Určitě můžu všude řikat že jsem tam byla,ale že bych si to užila se říct nedá. Ráda bych tam někdy zavítala znova a tentokrát se vším všudy a pořádně pěkně v klídku s kamarády nebo rodinou,ne se školou :D A máš fakt moc pěkné fotky,hádám že máš nikon nebo jiný druh těchto příliš drahých foťáků po kterých toužim? :D :)

    http://dzejny-n.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za milý komentár :) Určite sa tam vráť keď budeš mať tú možnosť :) Hlavne to budeš úplne inak vnímať, aspoň teda ja mám pocit, že čím som staršia tak na niektoré veci sa pozerám úplne inak a mám pocit, že viac si to vychutnávam a hlavne to cestovanie :) A k tomu foťáku - mám zrkadlovku (Nikon D70) ale je to desaťročný foťák, nie je to žiadna šupa spred pár mesiacov, ale myslím si, že fotí skvele napriek tomu aký je starý. Keď to porovnám s mojim dvojročným kompaktom, tak stále má tento navrch :)

      Odstrániť
  7. Londýn moje vysněné místo, kam se chci podívat! ♥ Máš krásné fotky a je to moc hezky napsané:)

    http://purplepineap.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Londýn je skutěcně nádherný, ale více se mi líbil Brighton:) jinak bych tě ráda pozvala na můj blog www.jojovictus.blogspot.com , kde najdeš příspěvky o modelingu, zdravém jídle, módě a cestování. :)

    OdpovedaťOdstrániť