navigationbar

streda, 19. apríla 2017

Ako sa Domka v Prahe šmýkala


Je druhá polovica apríla, za oknom sa nám chumelí a ja stále s láskou spomínam na minulý pondelok, kedy som si po svete pobehovala len v tričku a večer som sa pod perinou schovávala pred prvou jarnou búrkou. Dnes máme krásne jarné 3 stupne, pocitovo mínus tridsať a ja som sa rozhodla, že medzi písaním paperu do školy a diplomky budem (ako inak) písať, pretože človek sa občas potrebuje odviazať a písať aj niečo iné ako suché vety v odbornom štýle. A tiež som si zaumienila, že týmto článkom privolám novú jar, leto a všetky slnká celého vesmíru. Konečne sa mi podarilo jakž-takž pretriediť 1000 fotiek z minuloročnej letnej Prahy a už len pohľad na ne rozohrieva moje zmrznuté srdce a odkrvené končeky prstov.

nedeľa, 18. septembra 2016

Ako sa Domka do Ženevy vybrala


Toto leto som podobne ako všetky predošlé letá nič neplánovala. V práci ani cez skúškove ma pri živote nedržala vidina dovolenky alebo výletu, proste som nechala veci plynúť a čakala som ako sa to všetko vyvinie. Jediné, čo som neustále počúvala boli otázky typu: "Nepôjdeme do Ženevy?" "Kedy prídeš do Ženevy?" a "Máš upratané?" a tak som teda povedala, že fajn. Tento rok Ženeva. 

utorok, 23. augusta 2016

Londýn zas a znova

A veru to nie je žiadne pokračovanie článku spred vyše roka. Alebo teda dvoch, pretože hoci článok píšem až teraz, pomaly budem oslavovať dvojročnicu svojho prvého randevú s Londýnom a prvé výročie tohoto.
Takže po berlínskom dobrodružstve sa mi zacnelo Londýna. Teda, ak mám byť úprimná, tak sa mi za ním zacnelo už keď som búkovala hotel do Berlína, pretože som si spomenula, aké to bolo, keď sme búkovali hotel v Londýne, a ja som chcela znovu búkovať aj hotel v Londýne. Tak som sa s týmto previnilým pocitom zverila bratovi, ktorému som o tom zase nemusela až tak dlho rozprávať, jednoducho sme ako správni súrodenci pomerne rýchlo dospeli k záveru, že by bolo fajn pokúsiť sa urobiť tradíciu z predsemestrového Londýna (aj keď teda mňa naposledy po Londýne žiadny začiatok semestra nečakal, že?). Tak sme začali nadšene zvolávať každého, koho sme chceli zobrať so sebou, zopár nadšencov sa našlo, potom sme išli nadšene kupovať lístky na autobus, avšak keď som si v slabej chvíli predstavila tú 24-hodinovú tortúru (a uvedomila som si, že už nepotrebujem podliezť Lamánš), tak ma prešli všetky chute na autobus. Tri dni a tri noci som nadšene hľadala letenky, ktoré sme šli nadšene kúpiť, keď zrazu opadlo nadšenie z ostatných a zhodli sa, že oni asi nikam nejdú. Ale pretože som si povedala, že sa nenechám touto davovou psychózou strhnúť a budem rebel, tak sme si kúpili letenky aspoň my s bratom. A som fakt rada, lebo som si to užila asi tak na 160%, pričom tých 60% mal na svedomí ten najlondýnskejší lejak. Okrem toho, cestovanie so mnou a mojím bratom je bezodná studnica rôznych bizarných situácií, o ktoré už klasicky nebola núdza.

pondelok, 7. septembra 2015

Ako sa Domka na vandrovku vybrala


A pre istotu rovno do samotného bájneho Berlína. V Nemecku som dovtedy bola nanajvýš tak na pumpách a odpočívadlách, preto som neverila, že tam existuje aj niečo iné. Potrebovala som sa o tom presvedčiť na vlastnej koži. No a pretože môj malý (20-ročný) brat bol v Berlíne na letnej škole, okamžite som si našla zámienku, prečo tam nutne potrebujem ísť. Ako vzorná sestra bez neho 3 týždne predsa nevydržím, tak som presvedčila mam, zabookovala hotel, bus a išli sme.

sobota, 28. februára 2015

Všetko najdomkovatejšie!


Už je to tak (vlak rychlovlak přijíždí do stanice), prišla som o najkrajšie možné číslice v mojom veku. Nikdy v živote si už do kolónky vek nebudem môcť napísať toľko dvojek ako uplynulý rok. Niežeby som bola pesimista, ale dožiť sa 122 rokov je celkom veľká challenge aj na mňa, čo som si na semester nacápala predmety za 50 kreditov. Našťastie, väčšinou musí človek vypisovať do milióna formulárov dátum narodenia a tam mi tých dvojek ostane vždy dosť. Lebo inokedy ako 20. 2. 1992 sa už nenarodím. Mať 23 rokov je však stále fajn, lebo zatiaľ nemám komplexy z toho, aká som strašne stará. Jediné, čo ma na tom trochu štve je to, že už si nemôžem pod stromček alebo na narodky vypýtať Barbie dom. To by som si ho musela kúpiť sama a ISIC v hračkárstvach zatiaľ neberú.

pondelok, 16. februára 2015

Ahoj, čau, svet!

Konečne som sa dostala do civilizácie! Uplynulý mesiac som prežila v hlbokej askéze - aspoň teda na moje pomery. Od momentu, kedy som zistila, že mi ostáva presne mesiac a 2 dni do prijímačok (a ja viem jedno veľké nič) som si postupne začala odopierať všetky radosti, ktoré na tomto svete mám. Lebo naučiť sa za mesiac štátnicové učivo oboru, ktorý som jakživ neštudovala si vyžaduje hodný kus disciplíny. Nie je to nič nemožné, ale keď vezmem do úvahy, že dva týždne z toho sú Vianoce, tak mi ostanú už len dva týždne na učenie. Lebo odkedy chodím na výšku, Vianoce pre mňa predstavujú zlo. Mozog ma už vopred upozorňuje, aby som sa už začala učiť, ale tak ono treba spraviť toto, tamto, ošúpať zemiaky, pozrieť Sám doma lebo tento rok som každú časť videla len dvakrát, nejaké tie návštevy absolvovať, potom človek od samého prežratia zaspí uprostred dňa a zobudí sa večer, potom treba pripravovať Silvester, absolvovať Silvester, dospať Silvester a zrazu je 4. januára a ja zistím, že viem také isté nič ako pred Vianocami.

sobota, 20. decembra 2014

Vetrom pretiahnutá


Nadpis tohto článku bol pôvodne len pracovný, ale čím dlhšie som naň pozerala, tým viac sa mi pozdával. Obzvlášť v momentoch, keď sa moje dutiny spamätávali z minulovíkendového náletu na Prahu. A že som nebola jediná, kto sa rozhodol zabiť čas v Prahe. Pretože minulý víkend to nebolo o nejakom extra produktívnom trávení času, zvlášť keď sa treba predierať cez tri milóny človeka. To zrazu všetko trvá trikrát dlhšie, čas plynie trikrát rýchlejšie a človek preto stratí asi tak 6-krát viac nervov ako pri sledovaní poslednej časti Rosalindy (zabijú Choséfernanda alebo nezabijú Choséfernanda?). Ale ono to chúďa Praha za to vlastne ani nemôže, každopádne, keď som si hovorila, že v Londýne je veľa ľudí, netušila som, že je to šuvix oproti predvianočnej Prahe.